Wednesday, September 26, 2007

உணர்வுகள்


8)
சிந்தக் கூடாதென நினைத்தாலும்
முந்தி விடுகின்றன
இந்தக் கண்ணீர்த்துளிகள்

கொட்டி விட முனைந்தாலும்
விடாமல்
ஒட்டிக் கொண்டிருக்கின்றன
சில நினைவுகள்

5 comments:

வித்யா கலை(ள)வாணி said...

இயலாமையும், ஆதங்கங்களும் நம்மை வாழ்விம் முன்னேற தடையாக அமைந்து விடக் கூடாது. நடப்பவை நல்லவையாக அமையவே விரும்புவோம்.
அருமையான உணர்வு.

மங்கை said...

இயலாமையின் உச்சம்..ஹ்ம்ம்ம்

Compassion Unlimitted said...

Uyir kooda appadtthan,pirindal nalladu endru thondrinaalum,indha udaludan ottikondu vidugirathu,vidhi enum sakhthii naalo ?
AAzhamana karutthugalai elimayaga koori irukkireegal..vaazhga

CU

வெற்றி said...

அருமையான, யதார்த்தமான கவிதை.

Chandravathanaa said...

வித்யா, மங்கை
இதற்கு இயலாமை என்றே தலைப்பிடலாமோ, என யோசித்தேன்.
நீங்களும் அதையே கூறியுள்ளீர்கள்.

CU, வெற்றி
நன்றி